Zoltán Kodály a jeho Duo pre husle a violončelo op.7, práve táto skladba slúžila ako podnet k prvotnej myšlienke spolupráce a uskutočneniu koncertov u nás neprebádanou literatúrou pre husle a violončelo, ktorá je často opomínaná a kladená do ústrania, mnohými považovaná za neefektnú a nezaujímavú. Práve literatúra pre husle a violončelo je však pravý opak. Jej originalita a šírka siahajúca od počiatkov klasickej hudby až po súčasnosť nás núti zamyslieť sa nad týmto tvrdením a položiť si otázku, z akého dôvodu je tak málo interpretovaná. Problém sa môže z časti nachádzať jednak na formovej rovine, tak aj v interpretačnej zložke či v literatúre pre dané nástrojové zoskupenie. Spoluprácu týchto dvoch hudobných nástrojov, podobajúcich sa na seba nielen stavbou, interpretáciou, zvukovými a technickými možnosťami však môžeme hľadať od počiatku ich vzniku. Nenachádzajú sa len samostatne. Ich spoluprácu vidíme v celom spektre hudobných žánrov a nástrojových zoskupení počnúc spomínaným duom, sláčikovým kvartetom, sláčikovým či klavírnym triom, kvartetom, kvintetom, sextetom, oktetom až symfonickým orchestrom. Spolupráca huslí a violončela bola spočiatku čisto v sprievodnej funkcii basso continua, postupne sa vyvinula do spolupráce v oblasti komornej hudby, neskôr symfonickej a pokračovala ako súzvuk dvoch rovnocenných hudobných nástrojov. Práve malé povedomie slovenského publika o tomto hudobnom zoskupení je dôvod, prečo sme sa zamerali na konkrétne originálne diela komponované čisto pre nástrojové zoskupenie husle a violončelo.
